Zakladateľka metódy, talianska lekárka a antropologička Mária Montessori, vytvorila túto pedagogiku na základe dlhodobého pozorovania detí. Už začiatkom 20. storočia si všimla, že deti sú schopné sústrediť sa, pracovať samostatne a nachádzať radosť v poriadku, presnosti a zmysluplnej aktivite – ak im k tomu dospelí vytvoria podmienky. Jej metóda sa postupne rozšírila do celého sveta a dodnes sa používa v tisíckach škôl na všetkých kontinentoch.

Úlohou učiteľa nie je „učiť“, ale pozorovať a podporovať. Sleduje vývin dieťaťa a ponúka mu vhodné materiály či aktivity v správnom čase. Nezasahuje zbytočne, ale vždy je nablízku, pripravený pomôcť. Vzťah medzi učiteľom a dieťaťom je založený na dôvere, nie na autorite. Takýto prístup vedie k vnútornej motivácii a buduje zdravé sebavedomie.

Montessori nie je len o vedomostiach. Je to spôsob, ako pomáhať dieťaťu rásť ako celistvá bytosť – telesne, emocionálne, spoločensky aj intelektuálne. Deti sa učia praktickým zručnostiam, osvoja si základné princípy spolužitia, rozvíjajú jazyk, matematické myslenie, zmyslové vnímanie aj pohyb. Montessori prostredie prirodzene podporuje aj inklúziu, pretože rešpektuje individualitu každého dieťaťa bez ohľadu na jeho schopnosti.

Hoci metóda vznikla pred viac ako sto rokmi, jej princípy sú mimoriadne aktuálne aj dnes – najmä v čase, keď sa hovorí o rešpektujúcej výchove, inklúzii a podpore vnútornej motivácie. Montessori škôlky a školy na celom svete ukazujú, že keď dáme deťom dôveru, čas a vhodné prostredie, dokážu omnoho viac, než by sme čakali.